Urobili ste v živote so sebou niečo, čo vám na dlho pokazilo náladu?
Ako 19 ročná vysokoškoláčka s krásnymi hustými a dlhými blond vlasmi som prišla na víkend z Bratislavy domov. Zišla sa u nás celá rodina, lebo sme mali v rodine svadbu a ja som sa rozhodla, že si vlasy na túto príležitosť ešte vylepším. Niekde som čítala o vynikajúcom prostriedku, ktorý dodá vlasom lesk a kvalitu. Bolo to obyčajné vajce zmiešané s olejom. Urobila som zmes a dobre som si ju vtierala až na pokožku a nechala pôsobiť, ako odporúčali, pol hodiny. Potom, tešiac sa, ako dobre som svojim vlasom a pokožke urobila, som si to išla normálne, najskôr teplou vodou zmyť. Dodnes neviem, čo sa stalo, ale všetky vlasy sa tak dokonale polepili, že sa mi z nich vytvoril jeden veľký zlepenec, s ktorým sa nič nedalo robiť, ani umyť, ani rozčesať. Vtedy moja babka zo Záhoria, rozhodla: „Dzífča, s tým už nic neurobíš, to sa musí enem ostrihat!“ Poslúchla som ju a moje krásne husté blond vlasy išli do koša. Ostrihala mi ich babka, ktorá okrem mňa nikdy nikoho nestrihala. Tak si viete predstaviť, ako to dopadlo.Veľmi som z toho bola nešťastná, veď to bola moja najväčšia ozdoba. Odvtedy som už vlasy nikdy také pekné nemala! Ale spomíname na to v rodine a už sa vieme na tom aj smiať. Bodaj by nie, veď je to už takmer 50 rokov. (Fotografia je odlepená z indexu)
Libuša Sabová
